K aktuálnej téme - Aktívna živnosť a ochrana verejného záujmu ( LEGAL NEWS 2/2016) Tak v odbornej, ako aj v laickej verejnosti v súčasnosti rezonuje téma porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a prebiehajú rozsiahle diskusie, či je „aktívne“ živnostenské oprávnenie verejného funkcionára dôvodom na uloženie sankcií, ktoré z označeného zákona vyplývajú.  
Nelegálne zamestnávanie z pohľadu inšpekcie práce ( LEGAL NEWS 1/2016)Problematika nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce je za obdobie posledných dvoch rokov mimoriadne diskutovanou témou, a to najmä z pohľadu štátneho dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych a mzdových predpisov, ktorý sa realizuje vo forme inšpekcie práce. Jej predmetom je okrem iného aj dozorovanie právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, čo je praktickým dôsledkom skutočností, že pri stále menej liberálnych pracovnoprávnych predpisoch sa mnohí zamestnávatelia snažia hľadať cesty ako v čo najväčšej možnej miere eliminovať mzdové náklady svojich zamestnancov a zabezpečiť tak svojim obchodným spoločnostiam či podnikom aspoň primeranú úroveň zisku. Niet pochýb o tom, že medzi úlohy štátu v tejto oblasti patrí aj ochrana práce, ochrana zamestnancov, avšak kontrolná činnosť Inšpektorátov práce má a musí mať svoje zákonné limity a obmedzenia a podľa nášho názoru, úlohou štátu je okrem iného pri výkone kontrolnej činnosti pôsobiť predovšetkým preventívne a vytvárať také legislatívne predpoklady, aby k porušeniu ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nedochádzalo, resp. nemuselo dochádzať. Cieľom kontrolnej činnosti štátu naopak nemá byť umelé kreovanie situácií zo strany orgánov štátnej moci, ktorých jediným účelom je uloženie pokuty zamestnávateľovi, bez opory takéhoto postupu v právnych normách, platných a účinných v Slovenskej republike.

LEGAL NEWS - 1/2015 : Riešenie agentúrneho zamestnávania po novele Zákonníka práce od 01.03.2015

Dňa 01.03.2015 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do právnych vzťahov týkajúcich sa agentúrneho zamestnávania a problematiky tzv. dočasného pridelenia.

 

V zmysle dôvodovej správy k novele Zákonníka práce bolo deklarovanou snahou zákonodarcu riešiť problémy, vyskytujúce sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov, a to najmä:

  • zavedením spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou dočasného  zamestnávania alebo zamestnávateľom,
  • obmedzením dočasného pridelenia zamestnanca na výkon rizikovej práce zaradenej do 4. kategórie, 
  • obmedzením maximálnej dĺžky dočasného pridelenia a počtu opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasných pridelení,
  • obmedzením možnosti zamestnávateľa dočasne prideliť zamestnanca počas prvých troch mesiacov od vzniku pracovného pomeru.

Podľa nášho názoru by mala akákoľvek legislatívna zmena v pracovnoprávnej oblasti reagovať aj na situáciu na trhu práce a umožniť pri súčasnej miere nezamestnanosti čo najširšiu možnosť zamestnávať aj osoby, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené a motivovať zamestnávateľov pre tieto kategórie vytvárať možnosť pracovného uplatnenia.

Základnou požiadavkou agentúrnej práce je z pohľadu praxe užívateľských zamestnávateľov najmä flexibilita pracovnej sily, t.j. od agentúry dočasného zamestnávania užívateľský zamestnávateľ spravidla požaduje zabezpečenie času okamžitej zmeny pracovných podmienok prideleného zamestnanca, najmä vo vzťahu k pracovnému času a k samotnej dĺžke dočasného pridelenia.

Novela Zákonníka práce však podľa nášho názoru do požiadavky flexibility výrazným spôsobom zasiahla, nakoľko „núti“ zamestnávateľa uzatvárať pracovné pomery a v prípade ukončenia dočasného pridelenia dokonca uhrádzať zamestnancovi odstupné.

Zo zákona zároveň vyplýva povinnosť presne odhadnúť dĺžku dočasného pridelenia a vymedziť ju konkrétnym dátumom, čo sa často v praxi nedá dopredu predpokladať, nakoľko objem prác dočasne pridelených zamestnancov je často ovplyvnený obchodnou situáciou v odvetví, kde užívateľský zamestnávateľ pôsobí a pre ktoré sú charakteristické výkyvy v objeme výroby a sezónnosť prác.

Nové znenie Zákonníka práce teda spôsobuje podstatné zvýšenie výdavkov na konkrétneho zamestnanca, čo však užívateľský zamestnávateľ spravidla z objektívnych dôvodov nepríjma a trvá na flexibilite pracovnej sily.

Praktickým dopadom nových pravidiel agentúrneho môže byť aj podstatné zníženie rozsahu agentúrnej práce a tým pádom aj zníženie počtu voľných pracovných miest na trhu práce.

Napriek na prvý pohľad „bezvýchodiskovej“ právnej situácii pre obe zúčastnené strany, t.j. pre agentúru dočasného zamestnávania a aj pre užívateľského zamestnávateľa, existujú právne možnosti, ktorých obsahom je práve zabezpečenie požadovanej flexibility pracovnej sily pri eliminácii mzdových nákladov, ktoré zaviedla novela Zákonníka práce.

V prípade Vášho záujmu o riešenie agentúrneho zamestnávania „ na mieru „ nás neváhajte kontaktovať.

www.akmnlegal.sk/sk/kontakt

Tím AKMN LEGAL