V zmysle dôvodovej správy k novele Zákonníka práce bolo deklarovanou snahou zákonodarcu riešiť problémy, vyskytujúce sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov, a to najmä:
- zavedením spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom,
- obmedzením dočasného pridelenia zamestnanca na výkon rizikovej práce zaradenej do 4. kategórie,
- obmedzením maximálnej dĺžky dočasného pridelenia a počtu opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasných pridelení,
- obmedzením možnosti zamestnávateľa dočasne prideliť zamestnanca počas prvých troch mesiacov od vzniku pracovného pomeru.
Podľa nášho názoru by mala akákoľvek legislatívna zmena v pracovnoprávnej oblasti reagovať aj na situáciu na trhu práce a umožniť pri súčasnej miere nezamestnanosti čo najširšiu možnosť zamestnávať aj osoby, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené a motivovať zamestnávateľov pre tieto kategórie vytvárať možnosť pracovného uplatnenia.
Základnou požiadavkou agentúrnej práce je z pohľadu praxe užívateľských zamestnávateľov najmä flexibilita pracovnej sily, t.j. od agentúry dočasného zamestnávania užívateľský zamestnávateľ spravidla požaduje zabezpečenie času okamžitej zmeny pracovných podmienok prideleného zamestnanca, najmä vo vzťahu k pracovnému času a k samotnej dĺžke dočasného pridelenia.
Novela Zákonníka práce však podľa nášho názoru do požiadavky flexibility výrazným spôsobom zasiahla, nakoľko „núti“ zamestnávateľa uzatvárať pracovné pomery a v prípade ukončenia dočasného pridelenia dokonca uhrádzať zamestnancovi odstupné.
Zo zákona zároveň vyplýva povinnosť presne odhadnúť dĺžku dočasného pridelenia a vymedziť ju konkrétnym dátumom, čo sa často v praxi nedá dopredu predpokladať, nakoľko objem prác dočasne pridelených zamestnancov je často ovplyvnený obchodnou situáciou v odvetví, kde užívateľský zamestnávateľ pôsobí a pre ktoré sú charakteristické výkyvy v objeme výroby a sezónnosť prác.
Nové znenie Zákonníka práce teda spôsobuje podstatné zvýšenie výdavkov na konkrétneho zamestnanca, čo však užívateľský zamestnávateľ spravidla z objektívnych dôvodov nepríjma a trvá na flexibilite pracovnej sily.
Praktickým dopadom nových pravidiel agentúrneho môže byť aj podstatné zníženie rozsahu agentúrnej práce a tým pádom aj zníženie počtu voľných pracovných miest na trhu práce.
Napriek na prvý pohľad „bezvýchodiskovej“ právnej situácii pre obe zúčastnené strany, t.j. pre agentúru dočasného zamestnávania a aj pre užívateľského zamestnávateľa, existujú právne možnosti, ktorých obsahom je práve zabezpečenie požadovanej flexibility pracovnej sily pri eliminácii mzdových nákladov, ktoré zaviedla novela Zákonníka práce.
V prípade Vášho záujmu o riešenie agentúrneho zamestnávania „ na mieru „ nás neváhajte kontaktovať.
Tím AKMN LEGAL