Súčasný slovenský právny poriadok pozná iba takzvanú nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, keď je možné ukladať tzv. ochranné opatrenia – zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku. Návrh nového zákona už priamo upravuje podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ako aj trestné konanie proti právnickým osobám.
Osobitosťou zákona je, že sa v rámci neho novelizuje ďalších vyše sedemdesiat zákonov, v ktorých sa zavádza preukazovanie bezúhonnosti právnických osôb po vzore preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Takýmto spôsobom sa napríklad umožní z verejných obstarávaní vylúčiť firmy, pomocou ktorých sa páchajú trestné činy. Z hľadiska počtu novelizačných článkov ide o jeden z najrozsiahlejších zákonov.
Návrh zákona zakladá trestnú zodpovednosť právnických osôb za vybrané trestné činy definované v osobitnej časti Trestného zákona (najmä všetky majetkové a hospodárske trestné činy, daňové trestné činy, trestné činy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a trestné činy vyplývajúce z právne záväzných aktov Európskej únie).
Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe, ani zistením, ktorá z fyzických osôb trestný čin spáchala. Návrh zákona upravuje aj prechod trestnej zodpovednosti právnickej osoby na jej právnych nástupcov.
Trestná zodpovednosť právnickej osoby vznikne, ak bol trestný čin spáchaný v jej záujme alebo v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom a spáchal ho
- štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať,
- ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu činnosť,
- ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
- ten, kto vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby, alebo
- iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh alebo iných úloh pre právnickú osobu vykonaných na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d).
V súvislosti so vznikom trestnej zodpovednosti právnickej osoby za spáchanie trestného činu jej zamestnancom návrh súčasne ustanovuje liberačné dôvody, pri splnení ktorých trestná zodpovednosť právnickej osoby za takéto trestné činy nevzniká. Obavy, že firmy budú postihované za každý trestný čin ich zamestnancov, sú preto neopodstatnené.
Medzi právnické osoby, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, sú zaradené aj politické strany, ktoré budú môcť byť postihované, a to rovnako ako pri ostatných právnických osobách aj za trestné činy extrémizmu.
Zaujímavé sú navrhované tresty pre právnické osoby - firmy:
- trest zrušenia právnickej osoby,
- trest prepadnutia majetku,
- trest prepadnutia veci,
- peňažný trest,
- trest zákazu činnosti,
- trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie,
- trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,
- trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
Zákon by mal nadobudnúť účinnosť dňa 01.01.2015.