K aktuálnej téme - Aktívna živnosť a ochrana verejného záujmu ( LEGAL NEWS 2/2016) Tak v odbornej, ako aj v laickej verejnosti v súčasnosti rezonuje téma porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a prebiehajú rozsiahle diskusie, či je „aktívne“ živnostenské oprávnenie verejného funkcionára dôvodom na uloženie sankcií, ktoré z označeného zákona vyplývajú.  
Nelegálne zamestnávanie z pohľadu inšpekcie práce ( LEGAL NEWS 1/2016)Problematika nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce je za obdobie posledných dvoch rokov mimoriadne diskutovanou témou, a to najmä z pohľadu štátneho dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych a mzdových predpisov, ktorý sa realizuje vo forme inšpekcie práce. Jej predmetom je okrem iného aj dozorovanie právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, čo je praktickým dôsledkom skutočností, že pri stále menej liberálnych pracovnoprávnych predpisoch sa mnohí zamestnávatelia snažia hľadať cesty ako v čo najväčšej možnej miere eliminovať mzdové náklady svojich zamestnancov a zabezpečiť tak svojim obchodným spoločnostiam či podnikom aspoň primeranú úroveň zisku. Niet pochýb o tom, že medzi úlohy štátu v tejto oblasti patrí aj ochrana práce, ochrana zamestnancov, avšak kontrolná činnosť Inšpektorátov práce má a musí mať svoje zákonné limity a obmedzenia a podľa nášho názoru, úlohou štátu je okrem iného pri výkone kontrolnej činnosti pôsobiť predovšetkým preventívne a vytvárať také legislatívne predpoklady, aby k porušeniu ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nedochádzalo, resp. nemuselo dochádzať. Cieľom kontrolnej činnosti štátu naopak nemá byť umelé kreovanie situácií zo strany orgánov štátnej moci, ktorých jediným účelom je uloženie pokuty zamestnávateľovi, bez opory takéhoto postupu v právnych normách, platných a účinných v Slovenskej republike.

LEGAL NEWS: Daňové licencie vs. čo robiť s nefunkčnou firmou

Množstvo podnikateľov reaguje na zavedenie tzv. daňových licencií úvahami o zredukovaní počtu obchodných spoločností, ktoré prevádzkujú, ako aj úvahami o zrušení tzv. mŕtvych spoločností, t.j. tých, ktoré reálne nevykonávajú svoj predmet činnosti a sú v „zálohe“ pre prípad potreby.

Množstvo podnikateľov reaguje na zavedenie tzv. daňových licencií úvahami o zredukovaní počtu obchodných spoločností, ktoré prevádzkujú, ako aj úvahami o zrušení tzv. mŕtvych spoločností, t.j. tých, ktoré reálne nevykonávajú svoj predmet činnosti a sú v „zálohe“ pre prípad potreby.

Ak teda obchodná spoločnosť v ideálnom prípade nedisponuje žiadnym majetkom, pre ľahšiu orientáciu uvádzame dva relatívne finančne nenáročné  ( a  rýchle ) spôsoby, ako sa takýchto spoločností  „zbaviť“  :

1.      Zrušenie spoločnosti  bez likvidácie .

Ide o proces, ktorého výsledkom je výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra, pričom nie je potrebné vykonať jej ( inak časovo a obsahovo náročnú ) likvidáciu a to z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden obchodný majetok, ani taký, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.

V tomto prípade na základe podaného návrhu osoby, ktorá osvedčí právny záujem, prechádza celá aktivita na registrový súd, ktorý po vykonaní predpísaných úkonov a zisťovaní majetkových pomerov uskutoční v konečnej fáze výmaz spoločnosti z obchodného registra.

 Z hľadiska „naštartovania“  procesu ide o najrýchlejší spôsob zrušenia spoločnosti, avšak celý priebeh môže trvať približne 6 až 8 mesiacov, bez ďalšej aktivity navrhovateľa.

Z hľadiska nákladov na prípravu právnej dokumentácie ide o najdostupnejšiu variantu.

Likvidácia spoločnosti sa takisto nevyžaduje, ak:

  •   imanie zrušovanej spoločnosti prechádza na právneho nástupcu
  •   zrušovaná spoločnosť splynie alebo sa zlúči s inou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí,
  •   zmení sa právna forma  spoločnosti.

2.       Prevod obchodného podielu/prevod akcií

V tomto prípade  spoločník alebo akcionár( „vlastník“ spoločnosti ) prevádza svoju majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, resp. zmluvy o prevode akcií.

Výhodou tohto procesu je rýchlosť „ zbavenia sa „ spoločnosti, kedy síce obchodná spoločnosť ako tká nezanikne, avšak zaniká majetková účasť  spoločníka, resp. akcionára v obchodnej spoločnosti už po podpise zmluvy a následnom zápise zmien v obchodnom registri, resp. v centrálnom depozitári ( ak tento vedie zoznam akcionárov pri akciovej spoločnosti ).

Celý proces je otázkou 7 dní, pri dostatočnej súčinnosti oboch zmluvných strán – prevodcu a nadobúdateľa.

Tu môže byť výhodou aj kapitalizácia, t.j. aj obchodná spoločnosť, ktorá nevykonáva činnosť, ale má napríklad svoju časovú históriu - má svoju cenu a nie je neobvyklé, že prevod obchodného podielu je odplatný, t.j. vlastník sa nie len „ zbaví“ spoločnosti ale získa za ňu aj náhradu v podobe odplaty za prevod obchodného podielu, resp. akcií.

Z hľadiska nákladov na prípravu právnej dokumentácie je nevyhnutné pripraviť zmluvu o prevode obchodného podielu ( prevode akcií ), návrh na zápis zmien v obchodnom registri a vykonať doručovacie úkony, súvisiace s účinnosťou zmluvy o prevode obchodného podielu.

 

Tím AKMN LEGAL Vám vždy na základe posúdenia konkrétneho prípadu dokáže poradiť a odporučiť čo najefektívnejší spôsob právnej dispozície s obchodnou spoločnosťou.

 Poznámka:

Uvedené spôsoby zrušenia obchodnej spoločnosti majú informatívnu a orientačnú povahu a nepopisujú do detailov celý proces zrušenia spoločnosti alebo prevodu obchodného podielu a to z dôvodu, že každý takýto proces sa môže vyznačovať osobitosťami, spočívajúcimi v povahe obchodnej spoločnosti, resp. v iných faktoroch, ktoré môžu celý proces ovplyvniť, resp. zmeniť.