K aktuálnej téme - Aktívna živnosť a ochrana verejného záujmu ( LEGAL NEWS 2/2016) Tak v odbornej, ako aj v laickej verejnosti v súčasnosti rezonuje téma porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a prebiehajú rozsiahle diskusie, či je „aktívne“ živnostenské oprávnenie verejného funkcionára dôvodom na uloženie sankcií, ktoré z označeného zákona vyplývajú.  
Nelegálne zamestnávanie z pohľadu inšpekcie práce ( LEGAL NEWS 1/2016)Problematika nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce je za obdobie posledných dvoch rokov mimoriadne diskutovanou témou, a to najmä z pohľadu štátneho dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych a mzdových predpisov, ktorý sa realizuje vo forme inšpekcie práce. Jej predmetom je okrem iného aj dozorovanie právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, čo je praktickým dôsledkom skutočností, že pri stále menej liberálnych pracovnoprávnych predpisoch sa mnohí zamestnávatelia snažia hľadať cesty ako v čo najväčšej možnej miere eliminovať mzdové náklady svojich zamestnancov a zabezpečiť tak svojim obchodným spoločnostiam či podnikom aspoň primeranú úroveň zisku. Niet pochýb o tom, že medzi úlohy štátu v tejto oblasti patrí aj ochrana práce, ochrana zamestnancov, avšak kontrolná činnosť Inšpektorátov práce má a musí mať svoje zákonné limity a obmedzenia a podľa nášho názoru, úlohou štátu je okrem iného pri výkone kontrolnej činnosti pôsobiť predovšetkým preventívne a vytvárať také legislatívne predpoklady, aby k porušeniu ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nedochádzalo, resp. nemuselo dochádzať. Cieľom kontrolnej činnosti štátu naopak nemá byť umelé kreovanie situácií zo strany orgánov štátnej moci, ktorých jediným účelom je uloženie pokuty zamestnávateľovi, bez opory takéhoto postupu v právnych normách, platných a účinných v Slovenskej republike.

LEGAL NEWS: Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch pri dopravnej nehode a povinné zmluvné poistenie

Rozhodovacia prax súdov v Slovenskej republike je pomerne nejednotná v otázkach krytia náhrady nemajetkovej ujmy z prostriedkov povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Ide o situáciu, kedy sa napr. pozostalí domáhajú  náhrady nemajekovej ujmy v peniazoch, ktorú utrpel ich rodinný príslušník pri dopravnej nehode, ktorú zavinil niekto iný.

Dňa 24. 10.2013 Súdny dvor EÚ vydal rozsudok vo veci Haasová, C-22/12 k  prejudiciálnej otázke iniciovanej Krajským súdom v Prešove, ktorá sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú motorovými vozidlami.

Pani Haasová spolu so svojou dcérou podali na Okresnom súde Vranov nad Topľou žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej stratou manžela a otca podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná proti žalovanému, ktorý spôsobil autonehodu, pri ktorej pán Haas utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. Žalovaným v druhom rade bol vlastník vozidla.

Prvostupňový súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 15 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Na základe podaného odvolania Krajský súd konštatoval , že podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení má majiteľ motorového vozidla právo, aby spôsobenú škodu za neho uhradil poisťovateľ.

V doterajšej súdnej praxi sa objavili rôzne právne názory na otázku, či poisťovňa, zabezpečujúca tzv. PZP ( povinné zmluvné poistenie vozidiel ) je povinná okrem škôd spôsobených pri dopravnej nehode hradiť z tohto poistenia aj náhradu nemajetkovej ujmy na základe žaloby na ochranu osobnosti podľa ustanovení § 13 nasl. Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z konštrukcie právnej úpravy ochrany osobnosti, podmienky vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka predstavujú (i) neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť či len ohroziť osobnosť fyzickej osoby, (ii) ujma na osobnosti fyzickej osoby (nemajetková ujma) v jej osobnej fyzickej a psychicko-morálne-sociálnej integrite a (iii) príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou .

Právna teória aj prax je jednotná v závere, že neoprávneným zásahom do osobnostného práva je aj spôsobenie smrti, kde prichádza do úvahy možnosť  primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.  ( „Spôsobenie úmrtia člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny“  - NS ČR sp. zn. 30Cdo 1678/2004, PR, 2005, č. 12).

Inými slovami, ak pri dopravnej nehode vznikne aj iná, ako materiálna škoda ( napr. na vozidle ), spočívajúca napr. v citovej ujme spôsobenej napr. úmrtím pri dopravnej nehode, ochrany osobnosti s môžu cestou žaloby domáhať aj pozostalí.

Originalitu práva pozostalých domáhať s na súde ochrany pred neoprávneným zásahom do ich osobnosti potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktoréhoAk medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.“ ( Rozsudok NS SR č.: 2 Cdo 93/2008 )

Nakoľko niektoré otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sú harmonizované smernicou 72/166/EHS a smernicou 90/232/EHS , Krajský súd vo vyššie uvedenom konaní požiadal Súdny dvor o vysvetlenie, či sa článok 3 ods. 1 prvej smernice a článok 1 tretej smernice majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám obeti usmrtenej pri dopravnej nehode.  

Odpoveď na otázku, či náhrada nemajetkovej ujmy spadá pod povinné poistenie zodpovednosti za škodu má aj priamy vplyv na vedľajšie účastníctvo poisťovne v konaní na krajskom súde a následne na povinnosť poisťovne uhradiť žalobcom aj tzv. imateriálnu škodu.

Súdny dvor pri posudzovaní predmetnej otázky poukázal na ustálenú judikatúru prijatú vo veci Marques Almeida, C-300/10, podľa ktorej zámerom smerníc nie je harmonizácia režimov zodpovednosti za škodu, ale členské štáty sú stále oprávnené upraviť režim zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel . Táto ich voľnosť je však zároveň obmedzená tým, že druhá smernica  , ktorá dopĺňa prvú smernicu, stanovuje povinné krytie niektorých škôd, medzi ktoré patrí najmä ujma na zdraví, v určitých minimálnych sumách.

Podľa stanoviska Súdneho dvora sa pod pojmom ujma na zdraví má rozumieť akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu.  

Súdny dvor na základe týchto svojich úvah dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok Drozdovs, C-277/12. Súdny dvor v citovanom rozhodnutí uviedol, že ak členský štát priznáva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nemôže jej maximálnu výšku stanoviť nižšie než sú výšky minimálneho poistného krytia stanovené v druhej smernici, t. j. v súčasnosti 1 milión eur na poškodeného alebo v prípade viacerých poškodených 5 miliónov eur na nehodu.

Napriek tomu, že každú vzniknutú situáciu – dopravnú nehodu, jej následky, vznik nemajetkovej ujmy, naplnenie predpokladov pre uplatnenie nemajetkovej ujmy – je potrebné posudzovať v konkrétnych prípadoch prísne individuálne, uvedené rozhodnutia majú potenciál zjednotiť rozhodovaciu prax slovenských súdov v otázkach poistného krytia nemajetkovej ujmy poisťovňou, čím sa zjednodušuje situácia pre osoby, ktoré sa chcú domáhať svojich práv v súvislosti so vzniknutou nemajetkovou ujmou pri dopravných nehodách.

Tím AKMN LEGAL je Vám plne k dispozícii za účelom Vášho prípadu a stanovenie správneho postupu.